Dieťa

Možno sa mi budete smiať,možno somnou budete súhlasiť.
Reč je o bábikách.Lepšie povedané o Barbie-nách.Keď som bola malá,spávala som s nimi.Šila som im šaty,farbila vlasy a hravála sa s nimi deň čo deň.Potom prišlo obdobie,keď som im pichala špendlíky do uší.Podľa mňa to boli náušnice.

Po troch,alebo štyroch rokoch ma to prestalo baviť a tak som sa začala zabávať inak.Trhaním hláv,prepichovaním brúch a amputáciami nôh a rúk.Nechala som si len jednu,s ktorou sa občas hrávam a spomínam na minulé,dávne časy.Vytiahnem taštičku s drobnými topánočkami a šatočkami,zoberiem moju starú,ale prekrásnu Barbie a obliekam ju,ako chcem ja.Tieto chvíle sa mi rátajú,pretože čím som staršia,tým menej spomínam na detské zážitky.
S toutou bárbinou mám krásne spomienky.Ako som ju kúpavala v bazéne,právala jej veci,maľovala vlasy temperkami.Teraz pomaly zapadá prachom a túžobne očakáva leto.Vtedy ju zas vytiahnem a budem topiť :D